Výstava Poľské Kieľce 2025
Kielce-poľská krajská výstava 2025.
V sobotu 13.12.2025 ma pozvali kamaráti ZO SZCH Klin na výstavu do poľských Kielce čo je z Oravy asi 3 hodiny cesty po diaľnici. V čase nedobudovaných diaľnic to bolo 4 hodiny. Výstava okrasných holubov sa konala v dvoch halách, v tretej bola burza holubov a bolo vidno, že aj tu holubov ubúda. V minulosti plná hala mala teraz tri rady klietok neobsadených. Minimum bolo drobného vtáctva(ak nerátam oficiálne vystavené). Zaujali ma celkom sivé hrdličky. V štvrtej hale bola okresná výstava poštových holubov so záverečným oceňovaním na pódiu. Vstupné bolo 30 zlotých. A vstup cez qver kód. Rovnako výstup, ale smolu mal ten kto si nedal od organizátora na ruku pečiatku. Opakovane už sa do hál nedostal, napríklad keď si zaniesol holuby do auta. Nedovolili ani vstup s prázdnymi škatuľami, bola možnosť uložiť si ich v priestore pri vchode. Po vstupe nasledovalo množstvo voliér s národnými plemenami, čo je už tradíciou. Potom v klasických klietkach boli holuby radené podľa zvyklostí EE od najväčších až po drobné holúbky. Oproti minulosti bolo holubov čosi menej, podľa pútača cirka päť tisíc. Postrádal som niektoré plemená z ruskej provincie, ktorých tam bývalo v minulosti oveľa viac. Naopak každé z domácich plemien malo ku stovke jedincov a poliaci ich tvrdo obhajujú. Mne sa zdali niektoré veľmi podobné, ako zistíte vo fotogalérii. Špeciálky klubov, napríklad strieborniakov mali nekonečné rady holubov. Dosť propagované boli letové zamojské stredozobé,(krátkozobé sú výstavné), tipplere a klub mal rozvešaných po hale viacero banerov. Vystavené boli v triede šport s vypísaným výkonom či už kŕdľa alebo jednotlivca. Vo výstavných halách vládla pohoda, bolo kde posedieť aj sa najesť a každá hala mala otvorenú kaviarničku. Všetko bolo podstatne lacnejšie ako na Slovensku. Burza bola v samostatnej hale, neustále preplnená. Tí solventnejší chovatelia si prenajali kóje. Plemien bolo od výmyslu sveta a podstatne v lepšej kvalite, ako to bývalo v minulosti. Že zmizli množitelia a ostali chovatelia bolo vidno na prístupe predávajúcich. Napríklad veľmi kvalitné berlínské krátkozobé, s ktorými podobne ako v Nitre exceloval Wieleňski. Hoci som prešiel burzu asi dvakrát, nič som nezamýšľal kupovať. Objavil som síce jágerského starého typu s hranatou hlavou, čo by som využil v chove košických vysokoletúnov, ale ma odradilo, že ponúkajúci tam takého mal iba v jednom exemplári(70zlotých). Ostatné boli štandardné s čelom a zobákom v jednej línii. A vtedy by každému skúsenému chovateľovi mala bliknúť kontrolka a to pri akomkoľvek plemene. Lebo až súbor holubov robí aký taký prehľad o úrovni chovu. Viedenské dlhozobé sa čoraz viac diferencujú na starý pôvodný typ s rovným temenom a novodobé so dopredu klesajúcim temenom. Správne predtým bolo, že zobák má byť nasadený v priamke z temenom. Pre predstavu keď predlžíte líniu temena, kúsok pod ňou je ďalšia súbežná priamka tvorená zobákom. Maľba je v našom vzorníku a také holuby v Nitre vystavoval MVDr.Tolnai. Úloha pre delegáta EE, či došlo k zmene. Budapeštianskych vysokoletúnov bolo nepreberné množstvo, čo milo prekvapilo väčšinou v ostro ohraničených vencoch. V Poľsku sa čoraz viac vystavujú s klábonosnou(poloblúk) líniou temena-čela. Vidieť ich aj v maďarských chovoch. Ak by to tak malo byť tak potom vzorová maľba v našom vzorníku s naznačenou hrankou na prechode temena do čela už neodpovedá. Zrejme to bude nový trend, čo overí náš delegát EE, či došlo k zmene štandardu. Aj iné plemená naberajú nové kurzy, čo treba sledovať. Napríklad holandské letúny sú už také mohutné, zvlášť bieloštítové, že pochybujem o ich letovom výkone. Maďarské dereše majú okrem šimľa faktor zrejmé vtlačenú aj modifikáciu dymovú alebo inú, lebo niektoré mali až čierne krky. Mooke bol konečne európsky správne pomenovaný na MUKI.(v Nitre na moju radu nedali). Taktiež bolo možné vidieť čo znamená murczyn modifikácia. Aj v novej encyklopédii som odporúčal po slovensky šmudľa (podľa jazykovedného ústavu), česky mouřenín. Nie je to klasická čierna, ako sa píše na oceňovákoch našich výstav. Zrejme je tam prídavný faktor, čo vyzerá zašedlo(zmes čiernomodrej), ako by holub prepadol komínom. Na takých výstavách by mali byť posudzovatelia, aby sa poučili. A o trendoch by mali byť posudzovatelia školení. Výhovorky, že nie je financií na školenia-možno,aj keby! Dnes sa dá urobiť počítačová prezentácia a jedným klíkom odoslať cez meil posudzovateľom. Ja som tam objavil posudzovateľa Ing. Mariána Macka, ako skúmal varšavské motýle, ktoré chová. Varšavské motýle sú geneticky poltigre, dosiahnutie správnej kresby je umením ku ktorému treba aj takmer celofarebné holuby. Praktické skúsenosti u nás má pr.Bugyík, pri temešvárskych(tak isto poltigre). A keď už som spomenul Ing. M. Macka dodatočne ma informoval, že niektoré plemená(hrvoliak, tvarové) EV v Nitre boli v hale pri letúnoch preto, že nemajú štandard EE a teda ich nebolo možné zaradiť do skupiny v rámci bežných zvyklostí. Ak som v tomto smere spôsobil rozruch, ospravedlňujem sa. Okrem zhliadnutia výstavy som navštívil priateľov z klubu vysokolotných a zisťoval možnosti prestupu zo SZCH do poľskej organizácie v rámci reglementu EE. Nemá význam podporovať posudzovateľa v Nitre, ktorý za nemalé peniaze degraduje holuby a de facto smer plemena. Neuvedomuje si fakt, že holuby prepožičiavame a očakávame profesionálne hodnotenie a nie bludy. Okolo hraníc zo Slovenskom je krajských a okresných výstav neúrekom, navyše to mám k hraniciam 40 km a do Nitry 185 km. Čiže severným smerom až po Krakov, kde býva významných výstav nemálo to isté. A dnes v čase vybudovaných diaľnic už od slovenských hraníc po celom Poľsku, nie je problém zaviesť holuby kamkoľvek a urobím pre propagáciu našich letúnov oveľa viac. Tak si pozrite fotogalériu, sú v nej zástupcovia všetkých tam vystavených plemien letúnov. Neuvádzam vystavovateľov, nateraz ich neviem lebo katalóg kúpil kamarát(aj odniesol). Niektoré fotky nie sú dosť ostré, je to pohybom holubov v klietke počas fotenia.
Jozef Pepa Hrabal.
