Choď na obsah Choď na menu
 


Roman Strouhal,Hrubčice CZ

U Romana Strouhala, apríl/duben 2016.

  Začiatkom apríla/dubna som vycestoval na moravu. Okrem iných záležitostí som cestou do Prostějova navštívil R.Strouhala. Na jeseň mal plno nových regálov a poličiek. Bol som zvedavý, čo z nich urobil. Okrem toho som mu doviezol uzbecké tlieskače od majstra Poľska. A veru bolo čo pozerať. Už mal urobené nové chovné holubníky a tiež letové oddelenia. Všetko prerobil z voliér a priestoru, kde mal v minulosti exoty. Najskôr zapózoval s vábnikmi, o chvíľu už sme kontrolovali množstvo mladých na hniezdach. Hodný čas sme sa zdržali pri viacerých ruských plemenách tlieskačov. Po vyjdení z holubníky ma prekvapila nová úprava dvora. Rozdelil ho na okrasnú zónu s kríkmi, vysypané drobučké kamienky a k tomu detské ihrisko. To využil vnuk, ktorý cestoval s nami. Manželka zasa obdivovala rybičky v záhradnom jazierku. Od predchádzajúcej návštevy ich tam dosť pribudlo. Prešli sme okolo plota , kde sú sliepky a už som zrak cielil na letové oddelenie. Prediskutovali sme tam umiestnené holuby. Najviac ma zaujali nikolajevské letúny, mal ich priamo z Ukrajiny. Jeden z nich mal neúplnú kresbu štítnika. A keďže Roman vedel, že ja chovám nikolajevské štítové, tohto samčeka mi venoval do chovu. Potom hostiteľ vypustil k letu tri plemená ruských tlieskačov. Počínali si dobre. Na ich zosad som nečakal, pretože program ma nútil cestovať ďalej. Rozlúčili sme sa s tým, že sa uvidíme na slovenských pretekoch akrobatických holubov.  Niekoľko  fotiek z tejto návštevy máte v druhej polovici fotogalérie Roman Strouhal.                  Apríl 2016, JH.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Návšteva u Romana Strouhala v moravských Hrubčiciach/neďaleko Prostějova/.

   V sobotu 24.10.2015 som sa zastavil u chovateľa akrobatických holubov Romana Strouhala. V klube akrobatických holubov je veľmi aktívny. Súťaží hlavne s ruskými plemenami holubov. Pretože som u neho nebol prvý raz, nebol problém nájsť dom, v ktorom takmer na konci dediny-v smere jazdy- býva. Len čo sa otvorili vráta, hneď som Romanovi v žarte povedal, že som mal prísť v montérkach. Mal pred domom fúru odrezkov. O chvíľu nás vrúcne privítala aj jeho manželka. Prehliadku sme začali predvedením bielych arabských bublákov- vábnikov. Potom sme postáli u voliér s exotami, lebo hostiteľ ich choval vo veľkom množstve. Ako povedal, postupne ich chov zmenšuje a rozširuje holubníky. Viacero voliér už bolo prázdnych. Na ich mieste bude nový murovaný holubník, pre akrobatické holuby. Čo však mal nové boli zoborožci s mohutnými, poriadne zahnutými zobákmi. Medzi bidlami zo samorastov sa takmer strácali a na fotkách sa musíte riadne pozerať, aby ste ich objavili. Roman je aj estét a voliéry má ozdobené rôznymi farebnými motívmi. Aj na murovanej stene od suseda mal zaujímavú omietku s točivým motívom. Nebola to však jediná novinka v jeho chove. Okolo nás pobehoval odrastenec stafošírskeho teriéra. Neskôr sa uvelebil pri jazierku, kde ho moja manželka odfotila. Mňa  doslova priťahoval murovaný, veľmi účelne riešený holubník. Nad ním trčalo dosadacie zariadenie, typické pre ruské a ukrajinské holubníky. Na ňom sedelo viacero holubov a na voliére sa predvádzal šmalkaldský farebnohlávok. Patril Romanovej manželke. V holubníku bolo množstvo ruských plemien tlieskačov. Či už severokavkazské čiernochvosté s mohutnými papučami, alebo letový typ v modrej a striebornej s trocha menšími papučami/rouskami/, armavirské červené bielohlávky, agarány v žltopásavej charakteristickej pre plemeno, červenoprsé prebelujúce krasnodarské tlieskače, biele dušanbinské tlieskače. Ešte teraz na konci října/októbra mal na hniezde mladé tlieskače posledne menovaných. Okrem nich som videl birminghamské kotrmeliaky a strmhlavé Wuty. Postrádal som kyjevské letúny, ktoré mal v minulosti v modropásavom ráze. Vedľa bol kôrou obložený holubníček a v ňom novo získané kelebeky, s ktorými by chcel súťažiť v KAH. Akurát vykukovali cez letáč, ako zobrazuje foto. Po debate o ruských plemenách hostiteľ vypustil agarána. Počas jeho letu akurát prelietalo malé lietadlo, ktoré som na fotke zachytil. Potom sme prešli do stavbičky, ktorá pôvodne slúžila exotom. Roman sa ju chystá prestavať pre holuby. Už mal aj nakúpené nové budníky , krmítka a napájačky, ako vidno z fotky. O dôvod viac, aby som sa tešil na ďalšiu návštevu. Ešte sme v slnečnom svite postáli u okrasného jazierka, plného okrasných rybičiek. Že aj na rovinatej Morave sa dá vytvoriť malý vodopád, dokumentuje fotka. Pochopiteľne, vzhľadom k termínu návštevy už rastliny boli preč. Roman sľúbil, že pošle fotku jazierka v plnej vegetácií. V kôlni som videl ešte voliérku. V nej pobehovali chlpaté činčily a nad nimi v inej operený spevavec. Ako Roman poznamenal, majú aj králiky. Lebo deti sa začínajú venovať králičiemu hopu. Ešte pred rozlúčením som hostiteľovi odovzdal holubicu nikolajevského letúna. A hostiteľ zasa dar pre KAH v podobe finančného sponzoringu. Za dar aj umožnenie návštevy som poďakoval s konštatovaním, že sa asi najbližšie uvidíme na klubovej schôdzi.   Ak okrem mojej reportáže chcete vedieť viac, kliknite si v mojich  odkazoch na novú stránku Romana Strouhala.           25.10.2015.