Trénovanie bezkružných holubov
Medzi bezkružné plemená radíme tie, ktoré lietajú prevážne vertikálne/hore-dole/. Môžme tomu hovoriť aj visiaci let, ktorý najlepšie poznáme u sokola myšiara/poštolky/, keď trepotajúc krídlami nad jedným miestom čaká na korisť. Ja som s tejto skupiny choval poľské orlíky a najdlhšie zo všetkých holubov mám doteraz nikolajevské letúny. K letu potrebujú aspoň malú podporu vetra.
Trénovanie začínam vyhodením mladého holuba do výšky niekde do 10m od holubníka, aby doletel na strechu. Jasne, že až potom, čo pobudol pár dní volne na streche.Tento postup opakujem viackrát denne a s každým výletkom. A čoraz ďalej od holubníka. Ak by sme mladé plašili zo strechy, máločo dosiahneme. Vyľakané preletia kúsok ďalej a tam ostanú.Tieto plemená sa svojvolne-zrejme pre dosť zložitý štart- obtiažne zvednú z rovnej plochy. Upozorňujem na to, mám 26 ročné skúsenosti. Vždy začínajte ich let vyhodením z ruky do výšky! Ja som jedinú výnimku praktizoval u drobňučkých polských orlíkov. Tie som odniesol od holubníka, položil na zem,zatlieskal a tie štartovali ako helikoptéra.Nádhera!! Ale tie boli tak lahučké, že vietor bol ich nepriateľ a neraz mi ich odfúkol do neznáma..... Po natrénovaní dosadu na strechu či nejakú vyvýšenú strešnú konštrukciu, pridám k mladému dva staršie skúsené holuby s dobrým štýlom letu. Zanesiem všetkých troch tak 100 metrov od holubníka a vyhodím. Staré vzletujú hore a mláďa ich nasleduje. Nie vždy, ale po viacerých dňoch obvykle pochopí, čo vyžadujem. Nevadí, keď nevydrží celý čas vo vzduchu zo starými. Hlavne, že dosadne na strechu či dosedaciu rampu. Neskoršie pridám k dvom starým až dve mláďatá. Viac nie! Aj tu platí, že lahšie je letieť dole, ako hore a tendencia mladých je jasná ,pričom môžu premôcť"chuť a silu" starých o výškový let! Zo starými ich vypúšťam približne mesiac. Za ten čas rozlíšim, ktoré mladé bude k niečomu a ktoré vyradiť. Mimo ostanú tie, ktoré nepredvádzajú správný štýl, opakovane krúžia, tlieskajú krídlami, sadajú na chvost a zároveň s roztiahnutými krídlami /bez pohybu/padajú k zemi. Môže to byť signál, že nevládzu. V počiatkoch som to riešil zmenou krmiva i odčervením i hladal iné príčiny a nakoniec som po rokoch skúseností dospel k záveru, že prevažujú lenivci a načo také držať v holubníku. Bezkružný let beriem ako krajnú odchýlku u holubov a preto treba selektovať velmi prísne. I jedného chybne lietajúceho holuba alebo toho, čo nedosadá na strechu zakrátko nasledujú ostatné a môžte prísť aj o viacročnú snahu.Ak nefúka vietor, je lepšie vtedy netrénovať. Prílišná námaha a snaha o vertikálny let privedie holuby k oddychu a ten hladajú práve v normálnom štýle letu a je po radosti z toho bezkružného. Takže všeho z mierou.
