Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Pretek Memoriálu L.Frenáka 9.7.2016

Minulý víkend bol pretek memoriálu Prof.Ferianca. Týždeň utiekol ako voda a už je ďalší Memoriál L.Frenáka. Pretože som nebol spokojný s výkonom spred týždňa, rozhodol som sa hneď v pondelok zostaviť kŕdlik z vlaňajších holubov, čo už dohniezdili a boli rozdelené. Vlani patrili k výborným letúnom, dúfal som, že svoje umenie nezabudli. Pretože ich bolo málo, musel som pridať tohoročných. Vybral som k desiatim vlaňajším štyri najspoľahlivejšie výletky. Nedúfal som v také šťastie, ako pred týždňom, kedy mi dravec nenapadol kŕdeľ. Preto som pridal nad dvanásť dva holuby. Jeden z nich bol kríženec tiplera a vysokoletúna. O jeho funkcií v kŕdli už viete, je určený na útok dravca, lebo tým že je v ňom krv tiplera lieta pomalšie a vedľa kŕdľa. V tréningoch mi prevažne na také dravec zaútočil, zriedka do kŕdľa. Tento kŕdeľ som trénoval každý deň až do štvrtka. V piatok mali oddych. V sobotu 9.7. volal rozhodca, že príde neskoršie. V noci tu bola veľká búrka a odplavilo mu cestu, chcel ju aspoň narýchlo opraviť. Ešte nad ránom z hôr stúpal opar, ako vidíte na fotke 795. Ideálne na vypustenie holubov, ktoré už čakali v letáči, ako máte na fotkách 800 a 804. Bolo 8.50 keď sme 14 košických vysokoletúnov vypustili. Išli pekne hore, vábnik dravca-kríženec lietal pomimo, čo vidíte z fotiek s koncovým číslom 815 a 816. Dostali sa tesne pod hranicu veľkej výšky a tam lietali.  9.45 volal pr.Porubčanský, či prídem v nedeľu rozhodovať let. Ospravedlnil som sa, idem do Levíc k Zolovi Bánoczkému. O 9.50 sa naplnila moja predtucha, objavil sa dravec. Najprv kŕdeľ testoval, ako vidno na foto 818. Potom zaútočil, viď foto 820/ skúste si fotky priblížiť/. O chvíľu opakovane, ale z výšky viď foto 824-vľavo kŕdeľ, vpravo vyššie dravec. Okrem kríženca, ktorý kamsi zmizol, zvyšných trinásť držalo pospolu-vid foto 827. Už som myslel, že všetko ide v mojej réžii a kríženec padol za obeť. Ale po čase sa ukázal a kŕdeľ sa 10.10 konsolidoval. 10.30 sa objavil bocian a z druhej strany prilietala čajka. Boli pod kŕdľom a ten nevedel, ktorým smerom sa vydať a začal stúpať. Konečne bol v bodovej výške. Ale moja radosť netrvala dlho. Zrazu sa jedinec odpojil a v oblúkoch klesal stále nižšie až dosadol na strechu a šup cez letáč do oddelenia. Zistil som, že išlo o holubicu, tých mám málo/dvakrát toľko samcov/. Ináč by už nežila. Po obede o 16-tej zniesla vajíčko. To bol asi dôvod jej návratu.  Kŕdeľ ale ostal vo veľkej výške do 10.45, čiže 15 minút. Potom začal fúkať nárazový vietor, viac sa zamračilo. O 11.26 začalo drobno pršať. Akurát sme preniesli stolík pod striešku a keď sme vyšli, videli sme kĺzavým letom spúšťať sa holuba. Hneď som vedel, že ide o kríženca, nerád lietal vysoko- hold krv tiplera poznať. Samozrejme stiahol krdeľ podstatne nižšie. Zrazu začali škriekať straky, nevedeli sme, čo sa deje. Kŕdeľ začal stúpať rýchlo hore, ale kríženec nie, zamieril ešte nižšie, urobil okruh okolo výškovej budovy a pristál na jej rohu, cirka 80 m od holubníka-viď foto 836. To ma šokovalo, nikdy to neurobil, vždy sadol na strechu holubníka. Je pravda, že vedľa holubníka sadla na susedovu chatku straka, škriekala o život-viď foto 861. Potom sme zistili, že po zemi chodila mačka, ktoré ich tak znervóznila. A mňa tiež, lebo som ostal na 12-ti holuboch. Ak by niektorému „preskočilo“ mám po preteku. 11.40 prestalo pršať, tak sme sa zasa rozložili v tráve. Ale ani sme nemuseli,  už zvyšných 12 holubov točilo okolo strechy. Poletujúce straky ich ešte prinútili urobiť jeden –dva okruhy navyše a 11.42 zosadli a bol koniec preteku. Chvíľu sme s rozhodcom diskutovali, ukázal som mu zápisnicu z minulého týždňa a konštatoval, že zostavenie krdlika bolo lepšie. Potom som sa vybral ich odfotiť na streche. Predstavte si, ako som zacielil foťák, do holubov akoby strelil. Odleteli a keďže pofukoval nadnášajúci vetrík, znova sadli  štyria tohoroční o pol hodiny a ostatní až o 13-tej hodine!!! Na to, že je v nich gen pre bezpruhovosť, ktorý cez iné plemeno vniesol aj zníženie výkonu, je to slušné. Ak odrátam, že cirka 10 minút sedeli na streche, odlietali 4 hodiny a to niekedy nedosiahli ani moji „čistokrvní“ košičania. Tak verím, že aj bezruhový ráz, ak bude uznaný obohatí vzorkovú rozmanitosť plemena košický vysokoletún a 6 ročné šľachtenie nebude márne!   J.Hrabal.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

                                   

Pretek košických vysokoletúnov o Memoriál Prof. Ferianca 2.7.2016

  Pôvodne sa zdalo, že pretek ani neabsolvujem. Na neďalekých Chočských vrchoch zahniezdil sokol /Falco/ a tak čo tréning, to bolo o jedného holuba menej. Situáciu som vyriešil tak, že som pridal k šiestim vlaňajším holubom päť najlepších tohoročných mladých z prvého hniezda. Sú to prevažne bezpruhové jedince, nový  ráz košického vysokoletúna, ktorý šľachtím šiesty rok. Stále v nich poznať vkrvňené plemeno, nedosahujú dĺžku letu jarabých či čiernych. Celý kŕdlik je odfotený pred štartom v letáčovej klietke. Pôvodne pozvaný rozhodca letu klubista Jaroslav Ondrík z Lipt.Mikuláša nemohol docestovať. A tak som ráno volal poštového holubiara Pavla Mäsiara. Občas príde pozrieť, lebo si stále myslí, že keď kúpi 2-3 vysokoletúny, naučia mu poštové lietať vysoko. Ach jáj, opak je pravdou. Po obvyklom obrade kontroly obrúčok 8.25 kŕdeľ štartoval. Predošlé teplé dni dávali predtuchu horúceho preteku. Na Orave 19 stupňov ráno je už dosť, normálne býva 12-14 stupňov. Kŕdeľ stúpal pekne hore, iba jeden holub akoby zaostával. O 8.40 dosiahol veľkú výšku ale 8.45 priletelo motorové rogalo a kŕdeľ odtiahol. Objavil sa 8.58 ale už nižšie, takže rozhodca písal veľkú výšku iba do príletu  rogala tj.5 minút. Išlo ma urvať, lebo kŕdeľ stále lietal tesne pod hranicou veľkej výšky. O 9.15 začal šprintovať, akoby išlo o život. To sa objavilo 9 čajek/Larus/, ktoré v kŕdliku preletovali nad neďalekou riekou. Ale môj kŕdlik to do veľkej výšky nevyhnalo. Po odlete čajek si v pokoji lietal, takže bol čas pozrieť aj žlnu zelenú/Picus viridis/, ktorá do pískava ladeným zvukom ťúúk-ťúúk, prisadla na kmeň susedovej jablone. Stihol som ju odfotiť, ale išlo o mladé v celobodkovanom hnedastom šate. Takže na kmeni jablone -fotke 661 ju treba hladať-sedí tesne nad plotom. O 9.30 sa objavilo nejaké historické lietadlo. Také som vídal v mladosti, ako práškovali polia. Kŕdeľ začal stúpať hore, ale nie všetci. Traja zamierili najskôr bokom, potom sa vrátili a v oblúkoch zletovali čoraz nižšie. Tušil som, že to budú bezpružáci. Tak aj bolo, 9.40 pristál prvý na laminátovej strieške a sotva som ho odfotil, už na druhom konci strechy sedeli ďalší dvaja, ako to dokumentujú fotky.  Akurát telefonoval P.Dobrucký, chcel vedieť ako pretekám. Rozzúrený z troch zosadnutých som moc slušne nerozprával. Najviac ma štvalo, že ostali na streche a poletovali sem a tam. Kto má skúsenosti, vie o čom píšem. Niekedy takáto drobnosť stimuluje zvyšok kŕdľa , zvlášť pri nižšom lete k zosadu. Obava sa stupňovala, lebo ešte okolo preletovali mladé hrdličky/Streptopélie/. Zvyšných osem lietajúcich holubov si však držalo svoju výšku. Neboli síce nízko, ale ani nedosahovali veľkú výšku. Stále sme videli pohyb krídel. 10.05 volal znova P.Dobrucký, či už som sa ukludnil. Po krátkom rozhovore zakončil-dúfam, že pošleš letovú zápisnicu. Lebo sa stalo veľkou módou - ak je krátky let- neposlať výsledok. Prepána, veď na letúnoch nejdeme zbohatnúť! Akoby predznamenal, čo sa bude diať. Odvtedy sa kŕdeľ začal znižovať, čoraz viac jedincov využívalo kĺzavý- oddychový reflex a 10.10 už sa krútili kúsok nad strechou. Zobral som foťák a urobil zábery 649,650,651, na ktorých vidíte lietať 8 holubov. Tí traja sediaci na streche už hodnú chvíľu  iba nazerali, prečo tak veľmi fotím. Najradšej by som ich zlikvidoval. Ale čo, aj to je daň šľachtenia -verím, že len dočasné zníženie výkonu. 10.15 kŕdeľ dosadol, asi najväčšiu radosť mal rozhodca. Ráno nakošoval poštové holuby a kamarát ich viezol na vypúšťacie miesto. Tréningový dolet očakával okolo obeda a chcel ho stihnúť. Usadil sa ku stolu, že prepíše z papiera údaje do letovej zápisnice. A zrazu uteká preč a oháňa sa. Čo sa robí?! volám z holubníka, kde som nasypal krmivo pre zosadnutý kŕdeľ. Máš tu sršne!!! Veru, po chvíľke čakania som pre Vás urobil zopár fotiek. Vidíte, denno denne som na holubníku i pred chatkou a ani som nevedel, čo tam žije. Vlastne vedel, lebo som videl že si pod strieškou stavia hniezdo žltochvost domový/Phoenicurus ochrusos/. Trčiacu časť vidíte na fotke, ba priletel aj staviteľ hniezda, asi samček/je sivší, samička viac hnedastá/. Nervózne obletoval okolo, kedy odtiaľ odídeme. Odišli sme k ihličnanu- conice- lebo odrazu zhnedlo ihličie. Pýtal som sa rozhodcu, či také niečo videl. Poradil mi, aby som stromček postriekal proti roztočom borievkovým. Urobil som, uvidím, čo sa bude diať. Ešte som rozhodcovi chcel ukázať let tlieskačov na klietku. Videl len ich štart. Jeho poštové holuby ho lákali viac. Zo zosadu ostala len fotka pre Vás, ktorým preposielam túto mini reportáž.  Snáď ďalšiu pridám po budúcom víkende. Vtedy máme v Leviciach výborovú schôdzu a Zoltán Bánoczký pretek.   J.Hrabal.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------   Pretek Prof.Ferianca 4.7.2015

   Konečne som mal v sobotu voľno a mohol pretekať s letúnmi. Už týždeň vopred som volal rozhodcovi letu Jaroslavovi Ondríkovi z Liptovského Mikuláša, či môže docestovať. Na holubník som prišiel o 8 hodine, rozhodca sľúbil že dorazí 8.30 .Keď som sa s ním v pondelok 29.6. dohadoval, netušil som, že budú také horúčavy, ináč by  holuby štartovali skôr. Pretek som išiel na riziko, pretože starých holubov mám vinou sokola málo. Bol som nútený pridať mladé. Tak som vybral zo zalietaných mladých 7 najlepších/ zosadali medzi poslednými/ a v pondelok išli spolu s 9timi starými hore. Ako som predpokladal, rozdelili sa a mladé zišli po hodine na strechu. Druhý raz išli spolu v stredu ráno a už sa udržali pri občasnom zmätkovaní dve hodiny spolu v kŕdli. Toto som zopakoval aj v štvrtok poobede, vydržali celý tréningový let cirka 3,5 hodiny. Ďalej už som nechcel pretrénovať mladý organizmus, tak v piatok oddychovali. Počas tréningov som dával tak 50 až 70 % z dávky, ktorú dávam večer pred pretekom.

Po príchode na holubník ma na letáči čakal bratislavský vysokoletún-viď foto. V piatok som ich trénoval a dvaja sa nevrátili. Po otvorení skočky do letáča bol raz dva dnu. Vošiel som do oddelenia košických vysokoletúnov pripravených postupným kŕmením na pretek. A ej hla, jedna holubica zniesla vajíčko-viď foto. Bolo jasné, že nepoletí. Ďalší samec naháňal tiež klovancami holubicu. Holubiari vedia, že vtedy znesie do 24 hodín vajíčko. Chytil som holubicu, zdalo sa, že vajíčko v sebe nemá ešte utvorené. Horšie, že jedno z mladých bolo nakrčené, nebolo fit, nemalo význam ho vypúšťať. A tak ešte než začal pretek, mal som namiesto 16 kusového kŕdľa len 14 holubov, vrátanie „sokoliarského vábnika“. Pri pravidelných útokoch sokola nevábna perspektíva úspešného preteku. Doslova som spoliehal na sokoliarského vábnika- kríženca tiplera a vysokoletúna. Bol vo vzduchu viackrát, trikrát sa vrátil dotrhaný, robil svoju robotu za cenu života perfektne. Vždy lietal vedľa kŕdľa, pochopiteľne sokol si vybral jeho, ako útok do kompaktného kŕdľa. Skúsil som počas preteku urobiť fotky, všimnite si holuba mimo kŕdľa-to je on- adrenalínový hrdina. Ale nestačím ich liahnuť. Dosť ich padlo. Keby som sa tak dostal do hniezda sokola, aké čísla obrúčok by som tam objavil? 8.30 sme štartovali. Paráda, až na teplotu 15 stupňov. A slnko začalo ostro páliť. Rozhodca povedal, že robím chybu, keď vypúšťam tak neskoro na pretek. Treba čím skôr ráno, keď sa hreje vzduch a teplé vzdušné prúdy stúpajú hore. Holuby sú rýchlo na bodke. Aj moje, 8.38 už boli z krídel len kýptiky, zaznamenali sme veľkú výšku. A pod nimi jeden holub. Dočerta veď je ich viac! A ten má odlišný let. Niekoľkokrát sme počítali. Zakrátko hádanku vyriešil sám holub, keď letel nižšie a nižšie. Bol to druhý stratený jedinec s piatkového tréningu. Je v ňom krv tiplera a BAV, preto ten odlišný štýl letu/máva pomalšie krídlami/. Začal som slabučko pískať, ako na kŕmenie, aby čo najskôr pristál. Pristál, ale sedel na streche, akoby nič neodlietal. Vráťme sa ku kŕdľu- vo veľkej výške vydržali do 9.20 a potom nejaký veľký vták smeroval ku kŕdľu. Nedokázal som určiť, aký strašiak rozplašil kŕdeľ na dve strany. A už sme ho nevideli, iba jedného holuba, ako sa v obrovských oblúkoch spúšťa dole. Nevydržal s nervami, čo je slabosť mladých holubov, lebo nemajú skúsenosti. Aj tento výletok pristál za 7 minút na streche ku krížencovi-viď foto! A to ma predseda klubu presviedča, že dobré holuby nezídu z bodky tak rýchlo na strechu. Nuž asi nebol dobrý, ale naopak bol plný strachu! A ja nervozity, ak sa objaví sokol. Ale adrenalínový hrdina by mal za tento pretek dostať metál! Po 10 minútach sa objavil tam, kde sa kŕdeľ rozpadol a postupne k nemu dolietali ďalšie a ďalšie jedince z kŕdľa. Ale sotva sa kŕdeľ spojil, zostúpil z veľkej výšky nižšie, bolo vidno mávať krídla. Takto prelietali takmer hodinu s pozvoľným klesaním až celý kŕdeľ 10.33 zosadol na strechu, iba „sokoliarský vábnik“ od radosti, že prežil, urobil na viac jedno kolečko. Všimli sme si, že napriek horúčave, kedy teplomer ukazoval 29,7 stupňa Celzia, dychčali s otvoreným zobákom iba dvaja- pár, čo sa naháňali na hniezdo.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Malý pretek 20.6.2015

  Uvedenú sobotu som mal byť pôvodne na služobnej ceste. A tak som holuby nijako špeciálne nepripravoval, ani nekontaktoval rozhodcu letu. Vedúci ráno rozhodol, že na služobnú cestu pocestuje napokon kolega a tak ma okolo 8 ráno napadlo, že by som mohol súťažiť malý pretek. Na veľký nemám dosť holubov.  Ak budem chcieť lietať Memorialové preteky, budem musieť využiť smernicovú možnosť 2 holubov iného plemená-a to s rizikom tesného počtu! Lebo niet tréningového letu, aby nebolo o jedného holuba menej.No čo už, sokola nechytím, ba ani nevidím, kedy chytí holuba.Rozhodoval som sa, či vypustiť 8 bratislavských vysokoletúnov alebo košické vysokoletúny. Tých mi zostalo 10, ale práve dve páry volne zasadli. Držím obe pohlavia spolu. Pri bratislavských sa tiež urobili tzv. páry, hoci sú to všetko samci. V poslednom tréningovom lete sa tak aj správali. Jednoducho zosadali po dvojiciach, ako si zmysleli. Vraj ich veľa kŕmim, povedal predseda klubu P.Dobrucký. Takže napokon pretekali košické vysokoletúny. Do štartu v zmysle letového kalendára som mal hodinu. Kde zohnať rozhodcu letu? Najbližšie má J. Ondrík z Liptovského Mikuláša. Jazdí na pretekárskej motorke, po diaľnici dorazí do pol hodiny. Len som začal mobilovať, prerušil ma. Vraj majú v bytovke opravárov a nemôže prísť. Začal som obvolávať členov ZO , nikto nemohol. Vlastne jeden mohol, ale len keď mu zoženiem obrúčky na zdrobnené wyangotky. Po súhlase dorazil pät minút pred deviatou. O deviatej som otváral letáč pre 8 ks košických vysokoletúnov zobrazených na foto.Rozhodol som sa jedince na hniezdach nechať sedieť . Vypustil som aj samca 706/05 od Petra Dudžáka, hoci má 10 rokov. Sedem rokov bol v chove a u mňa dožije. Lieta mimoriadne spoľahlivo. Jediným nedostatkom je, že dáva časť mladých so svetlými pazúrikmi a to bol každý rok s inou holubicou. Vypustil som aj jarabú holubicu, ktorá doletela s roztrhnutým hrvoľom, stále vyzerá ako rozcuchaná. Kŕdel  vzlietal spolahlivo do výšky, 9.10 už bol vo veľkej výške. Obloha bola posiatá kupovitou oblačnosťou, ako vidno na fotkách.Kým rozhodca pozeral, vyložil som na lúku letovú klietku s tlieskačmi, ktoré pripravujem na preteky akrobatických holubov. A čakal, kedy rozhodca povie, že holuby nevidí. Opak bol pravdou, po desiatej povedal že zleteli nižšie.Popozeral som hore, mal pravdu, bolo vidno mávať krídla. O 12-tej doletel ku kŕdlu holub, domnievali sme sa, že poštový. Krdel zareagoval tak, že vyletel do veľkej výšky, sotva sme ich zbadali. Ale nie nadlho, len čo zistili, že nehrozí nebezpečie, zasa boli nižšie. Nešlo mi do hlavy, prečo sa poštový holub drží s krdľom. Pretože P.Dobrucký bol rozhodovať let u Š.Stanislava, zavolal som mu, pravda s informáciou, ako lietam. A že mi pribudol jeden holub. Smial sa, že keď to tak pôjde ďalej, za chvílu budem mať všetky postrácané kusy doma. Neviem, či má  veštiacké schopnosti. Sotva sme skončili rozhovor, holub sa od kŕdla odpojil a vo velkých oblúkoch klesal až na strechu môjho holubníka.Bol to bratislavský vysokoletún, ktorý sa nevrátil pri poslednom tréningu.A akoby zo sebou dotiahol aj dážď. Zatiahlo sa a drobno pršalo.Raz mi priateľ Kerekeš  povedal, že keď začne pršať, holubom sa nechce dole.A mal pravdu, v daždi odlietali ešte hodinu, a 13.05 dosadli všetci na strechu.Pravdu povediac, bol som rád. Lebo manželka volala že o 14.hodine sme pozvaní oslavovať Jána- máme v rodine. A tak som mal dôvod, dať si o pohárik viac-dobrej slivovičky. Nech Vám to lieta, priatelia.Fotky ku komentáru máte v meili 22.6.15

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Návšteva u chovateľov v Leviciach.

Dňa 23.8.2014 som sa vybral pozrieť manželku do kúpeľov v Dudinciach. Keďže máme  neďaleko v Santovke neter, manželke som navrhol, či by išla ku nej na návštevu. Vídajú sa zriedka a mali o čom hovoriť. Ja som sa vybral ešte o 15 km ďalej , do Levíc, kde máme dvoch  členov KCHL. Sú to Ondrej Barzo-pokladník  klubu a Zoltán Bánoczký-podpredseda klubu. Prv menovaný je aj predseda miestnej ZO SZCH a predseda holubiarov v oblasti Levice, okrem toho hral donedávna futbal, čo je na jeho štíhlej postave poznať. Druhý je podpredseda miestnej ZO SZCH, funkcionárči aj v klube krátkozobých holubov.

  Po príjazde na začiatok Levíc ma už telefónom navigoval Ondrej Barzo. Zakrátko som zastal v okrajovej časti mesta, kde sú rodinné domy. Ondrej nastúpil a išli sme do centra mesta kúpiť čenkovskú zmes pre holuby, lebo som potreboval. Po návrate ma viedol do dvora, kde má chovateľské zariadenie pozostávajúce z viacerých oddelení. Z nich môžu holuby voľne chodiť do priestrannej voliéry. Jeho srdcovou záležitosťou je chov kingov, drží ich veľa rokov.  Viacero sa  vyhrievalo na zemi voliéry. Okrem toho má párik farbistých holubov hýlov. Chová taktiež birminghamské kotrmeliaky, ktoré nádherne letia do výšky a tam kotrmelcujú. Pri súťažiach sú takéto lety nevhodné, lebo nevidno akrobaciu, ale chovateľ sa tešil, že má práve takéto akrobaty. Mal tam aj niekoľko pražských krátkozobých letúnov a biele poštové holuby. No a najviac ma zaujímali budapeštianské vysokoletúny. Má ich vo viacerých oddeleniach rozdelené podľa pohlavia, aj na staré a mladé. Nie je zastáncom obrovského chovu, ale menšieho množstvá špičkových vysokoletúnov.  Popozeral som si ich typ, lebo nie je nijakým tajomstvom, že sú značne rozdielne. Ako povedal Ondrej, ani samotní maďarskí chovatelia si s tým hlavu nelámu, dôležitý je let. Pochopiteľne viackrát navštívil maďarských chovateľov a vyskúšal holuby od viacerých chovateľov. Pri ich kúpe zažil aj handrkovanie, pretože niektorí maďarskí chovatelia len tak holuby nepredajú. Stane sa, že chovateľ má mnoho holubov a nepredá Vám nič. Obyčajne až po dobrej známosti. Pod nádvorným prístreškom sme posedeli pri občerstvení a dobrej kávičke zo dve hodinky, keď Ondrej zatelefonoval priateľovi Zolovi Bánoczkému.

Zotán Bánoczký akurát dorazil k bráničke svojej záhrady. Má chovateľské zariadenie na okraji mesta v záhradkárskej oblasti, neďaleko Ondrejovho domu, takže si navzájom vidia lietať vysokoletúny. Najprv sme posedeli pod záhradným prístreškom, podebatovali o klubových záležitostiach. Potom sme išli pozrieť chov. Ten pozostává zo zostavy viacerých malých holubníčkov. Keď som ich uvidel, okamžite som sa v spomienkach vrátil o desaťročie, kedy som podobné videl u bývalého letunkára Pavla Plánočku zo Zvolena/teraz chová kanáriky/. Takto chované vysokoletúny sú kludné a zdá sa, že dosahujú lepšie lety. Bolo to tak u pr. Plánočku a potvrdil to aj Zoltán. V každom holubníčku má buď samcov, samičky, alebo celý súťažný kŕdlik, podľa jednotlivých hniezdení. Kŕdľov mal viacero, okrem nich vo väčšom oddelení plemenné holuby. Tiež som sa zaujímal o ich pôvod a dotazoval na rozdielne typy hláv. Zoltán všetko trpezlivo objasnil, ba povedal, že viacerí maďarskí chovatelia už nedržia štandardné holuby ale majú viac „klábonosnú“ hlavu. Čiže nie, ako predpisuje štandard budapeštianského vysokoletúna, zobák-čelo v jednej línii, ale skôr zaoblené čelo. Objavil som tam holuba jednej starej línie, ktoré držal kedysi František Porubčanský zo Žiliny. Myslím, že pochádzali od Barányho zo Solnoku. Lietali bežne 8-9 hodín. Boli zaujímavé tým, že mali tmavý veniec a silné sfarbenie prechádzalo na ramienka až do pol krídla. Pre názornosť treba pozrieť fotogalériu, kde som zaradil v sekcii fotoalbum, pod menami chovateľov fotky z ich chovov. Čerešničkou bolo predstavenie chovu sedlatých pražských krátkozobých letúnov, na ktoré je chovateľ hrdý. Na konci prehliadky sme zastali pred jazierkom s dokvitajúcim leknom a plným okrasných rybičiek, ktoré tam zostávajú aj cez zimu. Cirka po ďalších dvoch hodinách rečnenia som obom chovateľom poďakoval a vybral sa pre manželku do Santovky. S ňou som ešte potom pochodil a poobzeral kúpeľný areál Dudince a podvečer sa vybral domov. Bol to veľmi dobrý deň. Zvlášť som sa tešil, že z chovateľov, ktorých som videl raz do roka na klubovej schôdzi, stali sa noví priatelia. Aj o tom je to naše holubárčenie. Aby ste sa potešili dobrým čítaním a mali predstavu, čo sa kde chová, napísal som tieto riadky  25.8.2014.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 Môj pretek vysokoletúnov 12.7.2014

 Tento pretek má v klubovom kalendári názov Memoriál L.Frenáka. A ten choval a šľachtil košické vysokoletúny. Týždeň pred ním bol Memoriál Prof.Ferianca, ktorý som chcel tiež pretekať. Napokon som pre chorobu kolegu príslušný víkend pracoval. I tak som nemal pripravené BAV/bratislavské vysokoletúny/, lebo stále pršalo  a riskovať, že prídem o celý kŕdeľ nemalo význam. Rok čo rok prídem o 20-25 ks ulovených dravcami. Ale to beriem, že to patrí k nášmu hobby. Hoci mrzí každý ulovený holub. Tento rok je to vcelku dobré, zatiaľ asi 15 ks prevážne menej významných holubov a ak počítam aj tréningy na letovú skrinku , tam mám  6 ks zahnaných dravcami nevedno kde a dva dewlapy uletené pri tréningu. Ale poďme k Memoriálu L.Frenáka. Týždeň pred ním stále denno-denne na Orave pršalo. Trénoval som prakticky 1x v týždni a to utorok, lebo podľa internetu malo byť nad mestom pekne. Ku košickým vysokoletúnom som pridal 2 osvedčené BAV. Odlietali bez minúty 5 hodín. Tréning plánovaný na štvrtok pred pretekom som zrušil. Z kŕmnej dávky som vybral ryžu, má i po usušení vysoký obsah vody, rovnako  hrach ubral na polovicu. Zároveň som kŕdeľ týždeň držal na 50 % dávke. Vo štvrtok večer dostal 75 % dávky, v piatok som kŕmil skôr, medzi 16-17 hodinou tak 90 % dávky. Po hodine o 18-tej som im dal ešte závodnej zmesi z Rakúska. Zvažoval som pridať pár zrniek Nigru, lebo robí s holubmi divy/vykompenzuje absenciu tréningu/ ale predávkovanie znamená stratu kŕdľa. Kedysi som ňou videl kŕmiť u Jozefa Hornyáka z Košíc, ktorý vtedy žartovne poznamenal, že po tom poletí aj holub bez krídiel. Pridanie mi radil aj Pavol Plánočka zo Zvolena, v minulosti vysokoletúnkár. Mal tiež vynikajúce lety a ako kondičné krmivo Niger využíva doteraz pri kanárikoch. Ale pre istotu som požiadal o názor Jozefa Tužinského z Lučenca, ktorý má bohaté vedomosti z rozboru krmív/má takú možnosť/. Odpoveď som do preteku nedostal, tak som neexperimentoval. Začiatkom týždňa som ešte v policových sedačkách vymenil kartóny/viď foto/, a kontroloval konzistenciu trusu/každý holub sedáva na „vybojovanej“ sedačke/. U strieškových sedačiek je to obtiažne. Ak vidím, že niektorý nemá trus v poriadku/lepkavý/, hľadám príčinu. Skrátka prispôsoboval som život na holubníku upršanému počasiu. Nekúpali sa vyše týždňa, aby mali dostatok púdru, ak bude daždivý pretek. V predvečer preteku i po nakŕmení a napití vyletovali holuby zľahka do policových sedačiek. Ba zaznamenal som aj podletovanie nad podlahou holubníka. Ani nedožrali špeciálnu zmes z Rakúska, zvyšok som odobral.     Ráno v deň preteku plávalo po oblohe veľa mrakov, aj som ich odfotil. Kopovitá oblačnosť, dosť teplo, nepršalo. Lastovičky lietali vysoko, ideálny čas na pretek. Volal som rozhodcovi J.Ondríkovi z Liptovského Mikuláša, či včas dorazí. Chová slovenské vysokoletúny, pochádzajú od E.Révaya a M.Marföldyho, lietajú vynikajúco. V minulosti bol v klube KCHL, ale zrušili mu ZO SZCH, tak bol zo zoznamu klubisov vyčlenený. Toho roku sa zaregistroval v ZO rodnej obce. Pozval som aj klubistu F.Porubčanského, volal, že cestovanie v sobotu je zložité/cez Martin/ a príde neskoro. Po kontrole niekoľkých vysokoletúnov mohol pretek začať. Upozornil som rozhodcu, že vypustím 13 košických + 2 bratislavské vysokoletúny ,čo smernice pripúšťajú, ako rezervu. V mojich podmienkach je pretek na presný počet riskantný, musí pristáť najmenej 12 holubov, aby nebola diskvalifikácia. Prakticky išlo o kŕdeľ, ktorý lietal malý pretek/opísaný nižšie/, doplnený o 3 ks. Nie najlepšie ,ale iná možnosť nebola. A teraz už zo záznamu. 8.15 štart, 8.23 dosiahnutie VV, 8.45 sa objavila pára myšiakov lesných, kŕdeľ zmizol v nedohľadne. 9.15 priletelo 13 bocianov, kameroval som ich, ale nepriblížil, takže vidno iba lietajúce „bodky“. Zdržali sa 10 minút. Ja som 10.05 zaznamenal v diere medzi mrakmi prelet 2 holubov, rozhodca letu nie. Uvidel kŕdeľ z nedohladna v bodovej výške až  10.35 kde prelietal do 10.45. Potom už videl pohyb krídel a písal strednú výšku. Zaznamenal nad kŕdľom krúžiť pár orlov skalných asi s mladým až do 11.15. Ako sa znižovali, tak tlačili kŕdeľ nižšie. Horšie, že pod kŕdľom sa objavila pára myšiakov , ktorá je nad holubníkom hosťom viackrát denne. Zaujímavá situácia pre kŕdeľ ,nad nimi orly pod nimi myšiaky. Túto záťaž neuniesli dva jedince, ktoré sa odpojili a odleteli preč. Len čo zmizli orly, kŕdeľ  11.15 vzlietol vyššie a znova bol na bodke do 11.20 ba mieril vyššie a zmizol v nedohľadne do 11.38. Osobne si myslím, že nebyť myšiakov, už by sa do nedohľadna nevrátil. Už  ranné nedohľadno/8.45-10.30/ značne predlžili krúžiace bociane, lebo svoje holuby poznám. Ale rozhodca nevidel kŕdeľ, takže všetko bolo regulárne. Aj také situácie sú. Rozhodujúce, že ich objavil  z hora/výšky/, neprileteli z boku. V takom prípade to musí rozhodca do protokolu poznačiť a počíta sa len 50% veľkej či nedohľadnej výšky. Od 11.38 ako sa objavil kŕdeľ z nedohladna, zostal do 12.10 na bodovej /veľkej výške, ale nemohli sme spočítať počet jedincov. Oči sme si namáhali, ba pomáhal aj sused spoza plota, ktorý zbieral cesnak/viď foto/. A v tom to nastalo. Do kŕdľa, ako by strelil, začal kľučkovať a letel preč pred dravcov s špicatými krídlami. 12.15 sme zaznamenali lietať holuby krížom krážom. Síce boli vysoko, ale asi totálne rozbitý kŕdeľ. Nenašli sme, že by letelo viac holubov spolu. Šľahol som kýbľom o zem a išiel naštvaný smerom k holubníku. V tom sa v uhle 45 stupňov rútili ako stíhačky dolu 2 holuby, bolo 12.25 keď sadli a napriek návyku, nevošli do holubníka, zostali na streche. Bol to jeden BAV, druhý košický, ktorý sa v tréningu už raz odpojil. Myslím, že išlo o tých dvoch, čo sa v strese medzi orlami hore a myšiakmi nižšie odpojili a lietali dovtedy podľa seba. Rozhodca ma upokojoval, že 15 mínus 2 je 13, ak aj jedného ulovil sokol a kŕdeľ sa spojí, dopadne pretek dobre. Neveril som, lebo sa z výšky rútil ďalší holub a 12.30 sadol a chvejúc sa zoskočil hneď do letáčovej klietky. Bol to ten, ktorý v malom preteku sadol hneď v počiatku letu.  Poprosil som rozhodcu, či môžem vstúpiť do holubníka. Po pár minútach mal u nohy holuba aj s nožíkom/viď foto/. V nejakej zvláštnej nádeji som sa pomodlil, lebo teoreticky malo byť vo vzduchu 12 holubov.  Zrazu  zľava prileteli 4 kusy, o malú chvíľu sprava ďalšie 4 kusy, spojili sa cirka 100 metrov nad holubníkom. K nim sa postupne pridali ešte 2 jedince a odkiaľsi celkom od mesta doletel jeden, takže som mal nad strechou holubníka 11 ks. Spomenul som na P.Dobruckého, ktorý krátko pred tým volal, že má diskvalifikáciu. Po dobrom lete mu zosadlo iba 11 holubov. No- to isté čaká aj mňa, pomyslel som. Ale pri sledovaní ukľudňujúceho sa kŕdľa, chýbal vodiaci- vedúci holub zospodu označený omývatelným sprejom.. Suverén a to mi neštimovalo. Žeby toho ulovil sokol! veď ten už prežil toľko útokom do kŕdľa. A hneď bolo jasné, čo pre kŕdeľ znamenal. Bez neho išiel kŕdeľ nižšie a nižšie. Už sotva zatáčal nad strechou. A zrazu z výšky ako raketa padá čierny holub. Jedinký sa nepoddal a ostal v bodke aj po útoku sokola. V rýchlosti prefrčal okolo pozvoľna točiaceho kŕdľa až takmer narazil do drevenej tyče na streche. Jeho dosad zlákal ostatných. Sadli po 4hod.25 min. a bolo po preteku. Vodiaci holub  sa stal hrdinom./foto v galerii košické vys/. Nezradil kŕdeľ a mňa zachránil pred diskvalifikáciou.  Zaslúžene bude v chove. Mal som neuveriteľné šťastie. Ale nie celkom. Holuby boli tak dobre nakŕmené, že odmietli vojsť na signál do holubníka. Nebyť dravca, snáď by lietali dlhšie. Keď som zabil vyše spomenutého holuba, v tráviacej trubici mal ešte 6 troška rozložených zrniek jačmeňa. To len dokladá, že je najdlhšie stráviteľný. Pretože sme mali rodinnú oslavu, nechal som ich tak a odišiel. Druhý deň ráno chýbali z kŕdľa tri holuby a chýbajú doteraz. Možno ich podvečer rozduril dravec. Možno... možno!!! Asi som si to šťastie vybral pri preteku. V mysli som bol pri tiplerkároch, musí to byť skľučujúci pocit, keď im po mnohohodinovom lete chytí nejakého holuba dravec a námaha je fuč. Klobúk dolu pred ich výsledkami.     JH.  

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------                                                                                                                                Malý pretek košických vysokoletúnov 21.6.2014

  Prihlásil som sa roku 2014 na viacero pretekov vysokoletúnov. Vyše uvedeného dátumu pre mňa nezačal dobre. Ráno som zistil, že nepríde rozhodca, s ktorým som sa dohodol. V noci dostal obličkový záchvat a odviezli ho do nemocnice. Čo teraz, holuby pripravené, škoda nepretekať. A tak som obtelefonovával  chovateľov letúnov. Väčšina mala program, to viete, pekná sobota... Ale jedného som predsa zohnal, chová nikolajevské letúny a dewlapy. Už dvakrát posudzoval let vysokoletúnov. Pre istotu som mu dal do ruky smernice a poslal ho chytiť niekoľko košických vysokoletúnov zo súťažného kŕdľa, aby skontroloval obrúčky. Ja som chytil náhodne asi tri, aby som skontroloval, koľko majú krmiva v hrvoli. Skúsení letúnkári vedia, že hrvoľ pred pretekom má byť takmer prázdny. Môžeme nahmatať tak niekoľko zrniečok. Ja som im dal podvečer predošlého dňa okrem iných zrnín aj hrnček drobných semien, špeciálnej závodne zmesi z Rakúska. Ešte sme pre istotu spočítali 12 holubov uzavretých v letáčovej klietke a pretek mohol začať.  V noci pršalo, nad ránom sa urobil opar a práve po 8 hodine sa začal rozpadať. Keby sme vypustili  letúny skôr, pre tento prízemný opar by sme ich nevideli. Bolo 8.15 keď som volal predsedovi klubu P.Dobruckému, že štartujeme pretek. Aj on pobehoval pri holubníku v Bratislave, lebo tiež pretekal v uvedený deň. Štart sa podaril a kŕdeľ išiel pekne hore. Keď sa im po 8 minútach začali opticky zužovať krídla, zrazu sa jeden kus odpojil a začal lietať sám. Kŕdeľ to vo vzostupnom lete zarazilo, akoby chcel dolapiť odídenca, ale ten sa stále odpájal a evidentne znižoval letovú výšku. Napokon zamieril dolu a 8.25 dosadol na strechu holubníka. Podľa farebnej značky som vedel o akého holuba ide. Sú to jedince, v ktorých sa objavuje krv viedeňákov, aj tvarom hlavy sa na nich podobajú. Pri tréningoch jeho súrodenec raz spravil to isté. Dali sa rozoznať, jeden bol v hniezde jarabý, druhý čierny. Bolo 8.30 keď rozhodca hlásil, že píše veľkú výšku, lebo vidí iba bodky. Ja som bol tak znechutený zosadnutým holubom, že som kŕdeľ ani nenašiel. Ale to pozná každý chovateľ letúnov, že pri prechode na veľkú či nedohľadnú výšku musí kŕdeľ stále sledovať očami.  Tú nedohľadnú rozhodca zahlásil 8.45 a znova ich uvidel vo výške až 9.12 hod. Za posledné roky mám tak vyselektovaný chov, že väčšinu času prelietajú na veľkej výške ,len občas zaletia do nedohľadna. Je to spôsobené tým, že som všetky mizoletiace jedince postrácal a  chov „točil“ na  „bodkových“ holuboch. A keďže som za posledných 10 rokov dokúpil do chovu iba dva kusy, zatiaľ bez zlepšenia, niet sa čo čudovať. Po zmiznutí oparu sa objavilo slniečko. Práve keď sa kŕdeľ zjavil z nedohľadnej výšky, už sa všade pohybovali ledabolo mraky a zľahka sa točili na všetky strany. Zakrátko sa spojili a začalo drobno pršať. Po 15 minútach prestalo a zdalo sa, že to kŕdľu vôbec nevadilo. Stále sa držali na bodkovej výške a tam odlietali do 10.05 . Potom sa znížili a bolo vidno mávať krídla. O 10.30 sa objavilo práškovacie lietadlo a zatočilo nad mestom. Doteraz neviem prečo, lebo úradníci z mesta povedali, že nerobili žiadny postrek proti komárom. Holuby sa nijako nevzrušovali, akurát odtiahli z uhla a po odlete lietadla sa zasa vrátili. Horšie, že som 10.34 zaznamenal „plávať“ jedného holuba. Skúsený holubiar vie, že  je to oddychový reflex holuba, ktorý je unavený. Navyše sa odkiaľsi objavil poštový holub a neustále nalietaval ku kŕdľu. O 11-tej začalo znova svietiť slniečko. 11.48 som videl , že za kŕdľom zaostávajú dva holuby. Títo dvaja evidentne podletovali kŕdeľ a ten sa pomaly presúval nižšie a nižšie. Takže ich stiahli z rozhrania veľkej výšky do strednej. Ale zároveň som vypozoroval, že kŕdeľ má dosť síl, lebo ostatné holuby neustále skúšali znova a znova letieť vyššie, takže to vyzeralo ako na ruskom kole. Chvíľu let hore, potom zasa pomaly nižšie. Nemám rád tento štýl, rýchlo holuby unaví a navyše v strednej výške, kde zbierajú málo bodov. Takto sa predvádzali do 12.30 a už sa zdalo, že tí dvaja kŕdeľ dotiahnu až na strechu. Znenazdajky začali škriekať straky a zbadal som, ako jastrab útočí na drozdy, sediace neďaleko holubníka, kde lietajú skúmať, kedy dozrejú čerešne. Bol tu aj deň predtým, napadol mi hrdličkoholuba/kríženec/, ktorého občas pustím z voliéry. Panečku, to bol fofr.  Za chvíľu bolo všetkých 11 košičanov vo výške a videli sme ich veľkosti, ako tie drozdy plavé. Rozhodcovi sa to páčilo, ba myslel že vletia do veľkej výšky. Ale to sa im nepodarilo, stále sme registrovali pohyb krídel. Znova sa začali kopiť mraky ,13.05 už zasa drobno pršalo. Celý kŕdeľ sa zvoľna znižoval, samozrejme pod vedením už predtým spomenutej „plavajúcej“ dvojice. Aj prví po 5hodinách 20 minutých dosadli 13.35 na strechu. Ostatní sa ešte dvakrát zatočili nad strechou a sadli tiež. Bol som spokojný. Úspešne ukončený pretek mi dal zabudnúť na všetky sokolmi ulovené holuby počas tréningov. Tie som riešil tak, že s kŕdľom čiernych košičanov vždy letel jeden  modrý pásavý kríženec tiplera a košického vysokoletúna. Vďaka tomuto prekríženiu bol letom o čosi pomalší a nedokázal sa udržať v kŕdli, keď sokol zaútočil. Okrem jedného prípadu, kedy sa kríženec vrátil s kŕdľom, vo všetkých ostaných prípadoch ich chytil dravec. Pre mňa bolo podstatné, že sa košické vysokoletúny z tréningov vrátili v plnom počte. Lebo nie je nič horšie, ako keď kŕdeľ musí pre chýbajúce jedince meniť letovú hierarchiu. A keďže sa po 48 rokoch chovu holubov považujem za skúseného, viem, že nič nerieši ani dokladanie holubov. Lebo kŕdeľ musí za „pochodu“ hľadať  zladenie. Píšem to zámerne, pre Vás priateľov. Lebo vraj/podľa pr.Dobruckého/ na internetovej Ifaune niekto vyplakáva, koľko mu dravec pochytá letúnov. Je to medvedia služba pre tento šport! Ak si to prečíta potencionálny záujemca, ani s chovom letúnov nezačne. Asi si myslí, že je jediný. Veď dravce sú dnes takmer nad každým holubníkom. Mám tu dve hniezda sokolov, jedno je na skalnatom Rozsutci a druhé na vysokej hore Choča. Ale teritórium holubníka spadá iba pod jednu rodinku, našťastie sú si konkurenti. Zjari sa tvrdo vyháňali a vyzeralo to všelijako. Horšie, keď vysedia mladé, vtedy im jeden holub  stačiť nebude a zaútočia opakovane. Som veľmi rád, že nad holubníkom často krúžia myšiaky lesné/ Buteo buteo/. Ani z rogala sa nám nepodarilo zistiť, kde majú hniezdisko. Aj vďaka nim aspoň jastrab nevzlieta za kŕdľom, ale drží sa svojho osvedčeného spôsobu lovu sliediča nad korunami stromov. Toho roku je mimoriadna úroda  drozdoch čvikotavých/Turdus pilaris/, menej čiernych/Turdus merula/a škorcov lesklých/Sturnus vulgaris/, tie mu zatiaľ stačia.                 JH.

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Iste viete, že pan Pangrác v CZ vydal 4 diely kníh o holuboch.Knihy sú písané štýlom, akoby návštev u chovateľa/hovorovo písané podľa reči chovateľa/. V knihách sú postupne predstavené takmer všetky existujúce plemená. IV diel je venovaný zčasti poštovým holubom.Ešte mám na sklade II.diel/cena 15 €/, III.diel /cena 20€ / a doviezol som z čiech 10 ks IV.dielu/12€/. Ak máte zaujem dajte vedieť, pošlem Vám, poštovné je cirka 2€, balné ani cestu na poštu neúčtujem. Ceny sú prepočítané aktuálnym kurzom  za aké sa predávajú v CZ v korunách/bez prirárážky/. Robím to pre chovateľov, lebo pri objednávke z CZ je poštovné takmer v hodnote knihy!!!

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Smutná správa.

 Trocha s oneskorením som obdržal smutnú správa. Vo veku 81 rokov zomrel dňa 17. mája/května 2011- hlavný iniciátor založenia Klubu chovateľov letúnov Alexander Jóža  z Liberca. Rodák bol z východného slovenska.
 Mám doma originál výzvu k založenie klubu chovateľov letúnov z roku 1975.  Je pod ňou podpísaný práve A.Jóža a Ing. J.Havlín-tiež už 5 rokov nežijúci. Klub bol napokon založený 27.11.1976. Práve A.Jóža bol krátko predsedom klubu. Bol vynikajúcim chovateľom tiplerov a budapeštianských letúnov. Pri tipleroch držal dlhé roky československý rekord. Vzhľadom k  horským podmienkám v akých býval, presmeroval chov na krátkozobé plemená, kde dosahoval vynikajúcich výsledkov. Poznal som jeho názory hlavne z dopisov. Dokonca mi ponúkol jeho budapeštianské vysokoletúny v čase , keď s nimi dosahoval výborné lety a o kvalitné jedince bola núdza. V klube sú ešte členovia, ktorí si ho pamätajú osobne. S úctou teda spomínajme na zakladateľa klubu, ktorý letos na jeseň bude oslavovať 35 výročie vzniku.

 

 

 
Reklama